Tom je bývalý profesionálny windsurfista pochádzajúci z Rakúska, ktorý teraz pôsobí ako porotca v rámci šnúry PWA a pretekov EFPT, čo sú dve najväčšie a najdôležitejšie windsurfingové organizácie.

Okrem toho pôsobí od roku 2014 ako manažér GKA World Tour a od roku 2020 ako manažér GWA Wingfoil World Tour. Začínal ako freestylista, ale dnes sú jeho srdcovkou vlny. Ak práve nerozdáva na súťažiach body riderom za triky na vode, trávi väčšinu času vo svojom druhom domove na ostrove Maurícius, kde jazdí wave na obľúbenej vlne One Eye.

Rozcestovaný svetobežník nám porozprával o svojom živote. 

Začiatky 

Narodil som sa vo Viedni, vyrastal som tam a chodil som do školy v meste. Začal som s windsurfingom na Neziderskom jazere. Môj otec bol fanatický jachtár, takže som sa plavil od štyroch rokov. Keď som mal štrnásť, našiel som v poštovej schránke katalóg windsurfingového obchodu.

Videl som všetky tie fotky Robbyho Naisha a Dunkerbecka ako skáču vo vlnách na Havaji a hneď som si povedal, že toto chcem robiť. Každé leto som pri tom jazere trávil učením sa na nejakom windsurfingovom vybavení, ktoré som si kúpil vďaka inzerátu v novinách. Nemal som poňatia, čo si mám kúpiť alebo ako na tom jazdiť. V živote som nemal žiadne lekcie windsurfingu.

Kúpil som si knihu „Ako sa naučiť windsurfing za desať hodín.“ Bolo tam vysvetlené všetko od toho, ako narigovať plachtu, až po robenie otočky. Samozrejme, že mi to trvalo dlhšie ako desať hodín! Nakoniec som presedlal na 100-litrovú slalomovú dosku Fanatic Mega Ray s tvrdým jadrom, ktorú mi kúpila mama na narodeniny. Takže za základy vďačím tej knihe, mojej Mega Ray doske a 6,5 plachte. Namiesto neoprénu som mal potápačský suchý oblek a v jazere bola osemstupňová voda.

Začiatky boli tvrdé. Keď som mal 18 rokov, musel som ísť na rok do armády. Po návrate som si spravil vodičský preukaz a popri štúdiu som konečne mohol viac času tráviť windsurfingom. 

Freestyle 

V začiatkoch som bol, samozrejme, freestylista. V Rakúsku nie sú žiadne vlny, hneď ako som sa naučil základy jazdy na rovnej vode, začal som skúšať freestyle triky. Bavilo ma učiť sa nové pohyby a skúšať skákať. Nakoniec som sa stal inštruktorom a pracoval som v rôznych centrách v Grécku a na jazere Garda. Vo voľnom čase som mohol veľa trénovať a začal som chodiť aj na súťaže.

Veľká zmena v mojom živote nastala, keď som si mohol vybrať na jeden rok miesto na štúdium v zahraničí a vybral som si Maurícius. V roku 2003 som teda odišiel študovať manažment cestovného ruchu na miesto, kde som nikdy predtým nebol. Vedel som, že je tam vietor a vlny, ale netušil som, aké úžasné to v skutočnosti bude.

V tých časoch sa veľa povrávalo o „white shorts“, čo boli prehnane ochranárski miestni surfisti. V skutočnosti som s nimi nemal žiadne problémy. Mohol som sa veľa venovať windsurfingu, keďže som mal na univerzite semináre iba tri dopoludnia v týždni. Po tom roku som mal už slušnú úroveň freestylu a začal som jazdiť preteky EFPT.

Na konci sezóny som obsadil celkové 7. miesto v rebríčku a skončil v medzinárodnom tíme Naish. Tak odštartovala moja kariéra. Dokončiť univerzitu mi trvalo desať rokov, pretože windsurfing bol na prvom mieste a zabral všetok môj čas. 

Životný štýl 

Súťaženie pre mňa nebolo len o snahe byť šampiónom. Samozrejme, že chceš jazdiť tak dobre, ako vieš, ale moja predstava o windsurfingu bola vždy zabaviť sa a zapojiť sa do zaujímavých projektov. Po troch rokoch jazdenia windsurfingu na plný úväzok v rámci turné PWA pretekov som cítil v sebe túžbu po zmene, tak som si urobil niekoľko pekných výjazdov a začal viac jazdiť na vlnách.

S kamarátom som v rámci jednej súťaže na jazere postavil skokanskú rampu, aby sme mohli skákať. Bol to ako skatepark vo vode. Rampa mohla plávať a my sme ju mohli premiestňovať podľa potreby. Keď sme to postavili a prvýkrát ukázali, Red Bull si to od nás začal prenajímať a hneď potom sme boli rezervovaní na päť alebo šesť podujatí.

Všetky tieto projekty boli o tom, čo by sme mohli robiť v oblasti windsurfingu, ako ho viac ukázať. Vtedy to bolo ťažšie bez všetkých sociálnych médií. Jediný spôsob, ako sme mohli získať pozornosť ocitnúť sa v spravodajstve, bolo osloviť televíziu a časopisy.

Vždy ma fascinovali veľké vlny, takže väčšina mojich cestovateľských projektov bola o tom, že som bol v správnom čase na správnom mieste, aby som mohol jazdiť nejaké veľké vlny. 

Porotcovanie 

V roku 2009 som takmer celú sezónu nemohol windsurfovať, lebo som si zlomil rameno. Trénoval som na slalomové preteky PWA v Podesdorfe a zažil som obrovskú zrážku so slalomovou výbavou. Šesť mesiacov som bol mimo vody. European Freestyle Pro tour v tom čase hľadali hlavného rozhodcu a ja som tak nejako do tejto pozície spadol, keďže som nemohol windsurfovať.

Páčilo sa mi to a cítil som, že som odviedol slušnú prácu. Odvtedy robím rozhodcu pravidelne, nielen pre EFPT, ale aj v PWA. V EFPT jazdia najlepší európski freestylisti, ale nemáme top chalanov zo zámoria, ako bol Gollito Estredo a chalani z Bonaire. Úroveň je ale vysoká a samotné preteky sú o niečo uvoľnenejšie. Je to veľa o pomoci novým chlapcom zapojiť sa a získať nejaké skúsenosti a pozornosť. Snažíme sa s tými pretekmi trochu experimentovať.

Na jednom podujatí sme spojili súťažiacich na základnej úrovni a jazdcov na najvyššej úrovni. Skutočne to pomáha nováčikom získať skúsenosti a EFPT má v porovnaní s PWA o niečo rozvitejšie sociálne siete a mediálne pokrytie. Byť rozhodcom mám rád a cítim, že moja skúsenosť proridera, to že som kedysi aj ja pretekal, robí veľký rozdiel. Viete, o čom je súťaž a čo jazdci chcú.

Páči sa mi, že som stále spojený s celou súťažnou scénou a vďaka porotcovaniu mám aspoň malý vplyv na to, ako sa šport vyvíja. Nejde len o udeľovanie bodov, ale aj o to, ako rozvíjať celý formát súťaže. To ma naozaj baví! 

Tow windsurfing 

Dá sa povedať, že som stál pri zrode tow windsurfingu. Boli sme na akcii bez vetra a niekto navrhol ťahať nás spolu s loďou na vlečnom lane. Bolo bezvetrie, tak sme sa nechali ťahať loďou a skákali sme cez rampu, ktorú sme postavili, v Holandsku. Bolo to také divadlo pre divákov, aby sme ich zabavili, keď sa nedalo jazdiť.

Vyšlo to naozaj dobre, tak sme to začali robiť na všetkých podujatiach EFPT, keď nefúkal vietor, ako šou pre dav. Potom sme sa rozhodli urobiť v Podesdorfe regulárnu súťaž v tow in windsurfingu s normálnymi odmenami. Na pláži sa zišlo 5 000 ľudí, bolo 30 stupňov a skákalo sa necelých desať metrov od davu.

Jazdenie nezáviselo od vetra, takže sa nemuselo na nič čakať, dokonca sme spravili jazdenie priamo pri západe slnka, aby sme získali skvelé fotky. Viem, že to nie je skutočný windsurfing, ale stále si myslím, že to bola skvelá propagácia tohto športu. Väčšina divákov, ktorí sledovali tow in, by tam nebola, keby bol vietor, pretože by bolo príliš zima.

Dav ľudí vám nepríde na preteky, keď fučí a je „kosa“. S tow in máte zaručenú show aj bez vetra. Predviesť, čo je možné vo windsurfingu, bežnému publiku je neuveriteľné. Nakoniec robíme windsurfing, pretože je to zábava a ľudí to baví, aspoň ja to tak vnímam. Myslím si, že je dobré, že to môžeme ukázať aj ostatným. 

Maurícius 

Po mojej prvej ceste na Maurícius som sa tam vracal každý rok asi na 3 mesiace, pretože mi to miesto vyhovovalo na tréning a fotenie. Asi pred štyrmi rokmi som sa tam rozhodol presťahovať. Po pätnástich rokoch cestovania som si uvedomil, že je to najlepšie miesto, aké poznám na windsurfing.

Cítil som, že potrebujem základňu, kde by som mohol žiť a aj odtiaľ cestovať. Začal som tam podnikať a v tomto momentálne vidím svoju budúcnosť tam. Je to úžasné miesto na windsurfing a jedinečné je, že poskytuje všetky možné podmienky na jednej malej ploche.

Ak idete s rodinou alebo skupinou, sú tu skvelé možnosti pre každú úroveň. Tá istá pláž ponúka podmienky pre všetkých. Je to naozaj konzistentné miesto po celý rok. Neexistuje tam niečo ako „mimosezóna“. Maurícius je dobre rozvinutá krajina a mám rád tunajších ľudí. Za tie roky som si tam našiel veľa priateľov.  

One Eye je neskutočná vlna, čistá dlhá stena so side off podmienkami. Je to veľmi konzistentný spot fungujúci počas celého roka. Vlny sú hladké, nie je tu chop. Proste ideálny wave spot. Mám rád silné vlny, a ak máte radi tieto podmienky, je to miesto, kam ísť. Trvalo mi pár rokov, kým som tú vlnu pochopil. Rozbil som veľa vybavenia a veľa som plával.

Nikdy som sa nebál vĺn, keď pochopíte miesto a prúdy, rýchlo sa naučíte, čo robiť v určitých situáciách. Ak je veľká, je to určite ťažká vlna. Ak je vlna vyššia ako sťažeň, naozaj potrebujete vedieť, čo robiť. Ak sa dostanete do zlej situácie a zomelie vás veľká vlna, nie je veľa lodí, ktoré vás môžu zachrániť. To je miesto, kde som sa jazdil najviac, a rozvinul som tam svoje zručnosti v jazdení na vlnách, takže ma to nikdy až tak nevydesilo.

Je to miesto, kde sú jazdci veľmi opatrní, keď idú na vodu. Vlna je dokonalá a stačí vedieť odhadnúť načasovanie a čítať. Keď pochopíte, ako to funguje, začne sa pre vás tá pravá zábava. 

Ak chcete pomôcť so zorganizovaním tripu na Maurícius, pokojne ma kontaktujte cez náš web www.si-on.com a my vám pomôžeme vybaviť všetko od ubytovania po požičanie auta či vybavenia.  

Materiál 

Momentálne vážim 110 kíl a mám dosť veľkú výbavu, pretože One Eye je light wind spot, nebýva tu veľmi silný vietor. používam 120-litrovú dosku a moja najväčšia plachta je 5,3 m, ale väčšinou používam 5 m. Príležitostne aj 4,7 m, ale menšia veľkosť je veľmi zriedkavá, pretože vietor tu má stále rovnakú silu.

Odporučil by som jazdcom, aby si so sebou vzali dosku, ktorá má dostatočný výtlak, aby sa mohli vrátiť, keď bude slabý vietor. S ovládaním väčšej dosky na vlne nebudete mať problém.  

Budúcnosť freestylu 

Freestyle prešiel od svojich začiatkov, keď sme v deväťdesiatych rokoch začali s prvými trikmi, pomerne veľkým vývojom. Je skutočne úžasné, že najnovšia generácia freestylerov dokáže predviesť pohyby, o ktorých sme si vtedy ani nemysleli, že sú možné. Ale na druhej strane väčšina bežných windsurfistov má ťažkosti s pochopením súťažného freestylu pre zložitosť a podobnosť pohybov.

A toto je bod, v ktorom súťažný freestylový windsurfing podľa mňa potrebuje nájsť správnu cestu. Nemyslím tým, že by sme mali zjednodušovať triky a vrátiť sa k starej škole, pretože nekonečný vývoj tejto disciplíny je presne to, čo ju robí tak vzrušujúcou. Ide skôr o formát súťaže a prezentáciu, ktorá je komplikovaná – publikum často nerozumie tomu, kto a prečo je víťazom rozplavby.

Živé skórovanie a živé vysielanie sú prvým veľkým krokom k transparentnosti tejto disciplíny, uľahčujú jazdcom a divákom porozumenie výsledkom rozjazdy a pridávajú prvok napätia pri sledovaní naživo. Ale okrem toho je to aj prezentácia jazdcov, ktorá priťahuje záujem divákov a vyvoláva emócie, vďaka ktorým sledujú celé súťažné kolo.

V konečnom dôsledku musí byť súťaž príťažlivou show, ktorú chcú ľudia sledovať od začiatku až do finále. Nejde len o to pozrieť si pár trikov, ktoré skočia jazdci počas heatu, a potom sa presunúť ďalej alebo prepnúť na iný kanál. Treba z windsurfingu spraviť znovu kultovú záležitosť.

Myslím si, že by sme sa mali pozrieť na niektoré príklady z iných športov, ako je surfovanie, skateboarding a snowboarding.  

Dôležité momenty 

Sú niektoré triky, ktoré ma ohromili, keď ich niekto prvýkrát skočil v súťaži, napríklad najnovšie dvojité triky vo vzduchu alebo náročné kombinácie dvoch trikov, ale momenty, ktoré si naozaj pamätám a ktoré na mňa zapôsobili, sú špeciálne výkony jazdcov pod tlakom v rozhodujúcich situáciách.

Vďaka nim je pre mňa súťaženie stále vzrušujúce. Dva takéto momenty som zažil napríklad na finále PWA freestyle na Sylte 2016, keď väčšina ľudí pasovala Amada za víťaza už po prvej rozjazde a potom zrazu v posledný deň podujatia prišli nečakane vhodné podmienky pre freestyle a mohla sa dokončiť double eliminácia. Mohli sme vidieť, ako odhodlaný Gollito plachtil, aby získal víťazstvo v rozhodujúcich rozjazdách a nakoniec to celé vyhral.

Ďalším momentom, ktorý si pamätám, bola súťaž EFPT na Lanzarote, keď uchádzač o titul Jacopo Testa vypadol na začiatku eliminácie singlu a prebojoval sa späť do rebríčka v dvojitej eliminácii prostredníctvom deviatich výhier v rade za sebou a nakoniec sa ocitol vo finálovej jazde proti Stevenovi Van Broeckhovenovi.

Jacopo bol už úplne vyšťavený a pripravený skolabovať na pláži po toľkých heatoch, ale pozbieral posledný kúsok energie na to, aby v poslednej minúte tejto rozhodujúcej rozjazdy skočil dva triky, ktoré mu zabezpečili víťazstvo na podujatí a aj celkové víťazstvo a európsky titul v roku 2017. To bol hotový thriller v priamom prenose.  

Momenty, ktoré si naozaj pamätám a ktoré na mňa zapôsobili, sú špeciálne výkony jazdcov pod tlakom v rozhodujúcich situáciách, keď podajú priam „nadživotný“ výkon. 

---

Text: Jan Bříza 

Foto: archív T.H., John Carter