Peter Púčik – jeden z najznámejších slovenských kitesurfistov
Na začiatok sa nám skús predstaviť…povedať pár viet o sebe.
Ahoj. Som bežný živnostník, ktorý si nájde čas na vodu kedykoľvek respektíve nikdy. Som taká papula, na ktorú často niekto narazí, som schopný nezištne pomáhať na pláži, ale nemám rád ak ľudia nie su ochotní rozmýšlať nad svojim konaním. V skratke som cholerik, ktorý ešte verí v lepšie zajtrajšky.
Od kedy jazdíš? Kedy a kde si pričuchol ku kitesurfingu?
Jaj teraz si ma dostal. Ten rok som si musel pracne vypočítať. Bolo to v roku 2004, keď som pracoval pre svojho kamaráta a v rámci teambuldingu priniesol také 1metrové padáčiky a niekde na holy v Tatrách sme s tým zostreľovali flaše s vodou. Pol roka na to prišiel za mnou kamarát Joník so slovami: “ videl som také ONÉ čosi v Španielsku a chcem to skúsiť.” Do mesiaca sme mali prvú nafukovačku.
Aby bolo jasné o aký čas ide tak na internete neboli žiadne informácie. Google nič nevedel nájsť, vlastne vtedy ešte Altavista. Sedel som potajme na vysokej škole a tváril sa, že som jej žiak. Na počítač čakalo vtedy v rade asi 10 ľudí. Jediný článok, čo som našiel bol po francúzsky. Nechal som ho preložiť kamarátke, ktorá sa v tom slangu úplne stratila čiže informačná hodnota bola pramalá. Samozrejme to bol článok o tom, ako sa má skákať a ja som nevedel ani vyštartovať. Našli sme lúku za Slovnaftom a tam som vyrazil akonáhle sa pohol lístok na strome, či už bolo s kým alebo nie. Táto lúka ma naučila viac ako ktorýkoľvek učiteľ. Do pol roka sme s Joníkom boli na kurze kiteboardingu. Bol to druhý kite kurz u Harakiri na Nových Mlynoch. Nedávno sme sa na tom s Peťom a Lenkou ako vtedajšími inštruktormi smiali, aké to vtedy bolo. Tam som sa už postavil a prešiel prvé metre. Večer som strávil rozmotávanim šnúr ako každý začiatočník, druhý deň som už stúpal a bol som neskutočne štastný.
Tvoj prvý kite? Aká to bola značka?
Mal som ho dodnes, iba nedávno som ho daroval za odvoz. Bola to neskutočne veľká Wipika Hydro 15. Jazdila aj v bezvetrí a je prakticky nezničitelná. Vynikajúci kite v tej dobe. Po chvíli som si na ňu domontoval 5tu šnúru, ktorú som neopustil dodnes. Tejto značke som tak prepadol, že som si od Wipiky kúpil ďalšie tri kity. Všetky fungovali výborne a hlavne boli pred konkurenciou o niekoľko rokov popredu. Dodnes mnoho kitov nedosahuje kvalitu Wipiky z roku 2005. Jedny z vecí, ktoré Wipika pochopila už v tom roku bola 5ta šnúra, full power háčik, chickendick, rôzne velkosti loopov, guličky vo ventiloch, veľký vypúšťací ventil, čo sú veci, ktoré sa znovuobjavili u iných výrobcov len pred pár rokmi. Wipika označovala kity nie len v metroch štvorcových ale aj v projekčnej ploche. Kiež by dnes výrobcovia otvorili oči a začali tieto čísla písať, aspoň by sa prestali všetci čudovať prečo 12tka má rovnakú silu ako 8mička.
Neskôr sa ale Wipika rozpadla, vývoj sa zastavil a ja som presedlal na iné kity.
Vieme, že Dunaj je tvoj home spot. Existuje tam nejaká kitová komunita? Poznáte sa medzi sebou? Chodíte spolu jazdiť? Koľko vás je?
Je to naozaj môj home spot. Dnes, keď tam prídete je to velká lúka pre 100 kiterov. Moje spomienky siahajú do času, keď tam bolo ešte plno stromov, kríkov a do vody sa vchádzalo na zopár miestach. Komunita je ťažké slovo a týmto smerom sa nepúšťam. Pred rokmi sme sa všetci poznali a všetci si nezištne pomáhali. Išli sme sa potrhať, aby sme niekomu pomohli. Toto sa vytratilo spolu s príchodom ďalších a ďalších kiterov. Žiaľ vytratilo sa to aj zo starých kiterov a zo mňa sa stal frfloš, pretože mi je za tými časmi jednoducho smutno. Stará partia chodila po spoločných dovolenkách a výjazdoch, čas to však roztrhal. Prišli práce, rodiny a iné záujmy. Momentálne je komunita v prerode zo skupinky zopár ľudí, ktorí o sebe všetko vedeli do skupiny stoviek kiterov, kde funguje akási anonymita… a vôbec kašlime na to aký je môj názor na komunitu. Tento článok nemá mať 15 strán. Proste Slovensko ide systémom okolitých krajín, nie je to ničím nezvyčajné, takýto prerod je logickym vyústením popularizácie kiteboardingu. Iba ľudia, ktorí si pamätajú staré časy to môžu vnímať miernym rozladením.
V minulosti sme registrovali tvoje aktivity pri kite centre Cantina. Odišlo to ale do stratena. Čo sa stalo?
Áno bol som tam aktívny, ale nebol som nijako spätý s Cantinou. Snažil som sa niečo zmeniť niekam to posunúť. Chcel som organizovať preteky, robiť zázemie pre kiterov. Predsa len je to najlepšia pláž na Slovensku. Nebojím sa míňať svoj čas na to aby som tento šport posúval nejakým smerom. Niekedy ale človek nemože ísť ako baran bez podpory ostatných. Prišiel čas kedy som poslal hromadný mail, kde som si pýtal podporu, ktorá však neprišla. Pokiaľ má človek trošku súdnosti musí vedieť, že je čas odísť. V Cantine po mne zostal aspoň vetromer, čo som veľmi rád. Chcem poďakovať všetkým, ktorí uverili že tento projekt má zmysel a prispeli na meteostanicu a Ifčovi, že to všetko zapojil a rozbehol. Bez neho by sme pozerali iba na display v Cantine. Chcem sa extra poďakovať windsurfistom, ktorý sa nezlakli a po prvom fiasku s vetromerom, ktorý bol výsmechom, ponúkli pomoc alebo peniaze.
Kde sa dá na Slovensku najlepšie zajazdiť? Kam chodíš jazdiť ty?
Musím hovoriť za seba pretože čo kiter to názor. Rozhodne SZ na Kráľovej je úžasný. Nemám to tam nijako moc v láske, neviem sa tam uvolniť a poriadne zajazdiť. Každopádne stabilný vietor a fajn partia domácich. Žiadne poryvy a tiahle vlnky, z ktorých sa dá výborne odrážať. Pláž je maličká, nič pre začínajúcich kiterov.
Západny smer, keď fúka rovno na pláž v Cantine, je jeden z najstabilnejších vetrov. Tieto dva dni do roka milujem. Vôbec mám rád, keď skáčem tak, že vidím breh, viem sa orientovať a väčšinu trikov aj ustojím.
Juh v protiprúde v Hamuliakove to je vec, čo sa len tak nevidí. To mám naozaj rád, tam sa nebojím nič skúšať. Pre mňa by mohol fúkať celý rok iba juh. V poslednom čase ale tento spot okupuje moc kiterov, ktorí nechápu, že sme tam iba tolerovaní a vodná správa nám tam môže kedykoľvek postaviť tabuľu “No sport”. Preto prosím nejazdite pred loďami, myslite na to, že Raketa ani naložená dopravná loď nemože manévrovať.
Šamorínsky Juh, keď je silnejší, je kapitola sama o sebe. Posledné kiteboardingové preteky organizované s Maťom Pachom nám ukázali, že toto je naozaj spot, s ktorým treba počítať. Megaveľká pláž a priestoru na vode aj na veľké podujatia. Budem sa tam snažiť čo najčastejšie jazdiť.
Tvoje obľúbené kitesurfingové destinácie v zahraničí?
Zima rozhodne Brazília – Cumbuco. To je spot spotov, istý stabilný vietor, sladká aj slaná voda. Ale hlavne to prostredie je neskutočné. To je raj kitesurferov, v podstate tam nie je nič iné iba ten kitesurfing. Vonia to z každého metra Cumbuca, deti jazdia s kitami na dunách, lagúna je plná najlepších kiterov sveta. Kto tam nebol nepochopí, kto to nepochopil a bol tam, nie je kiter.
Musím jedným dychom pridať letnú Lefkadu. Lacný vynikajúci spot, flat kde ide progres každý deň. Gréci sú úžasní ľudia, neriešia nezmysly. Spanie na pláži medzi inými kitermi milujem, proste to je fakt full time kiteboarding. Ostrov je krásny, je tam plno príjemných miest kam sa dá vyraziť.
Na marec je Egypt Safaga. Bol som tam asi 5 krát. Doma sneží a ja sa potím na pláži. Okej ešte chvíľu o spotoch a končíme rozhovor a idem kupovať letenku niekam do sveta!
Tvoj najobľúbenejší trik?
Tak to je vždy ten čo neviem. Ja vôbec triky priebežne zabúdam, mal by som si urobiť taký tricklist, ktorý budem vždy doobeda skákať a až potom sa učiť nové veci. Momentálne je ten obľúbený Frontmob, je to trik pri ktorom som sa zranil a dal si na 4 roky off. Minulý rok na Lefkade po operáciach tento trik padol ale vrátil ma opäť do nemocnice pod nôž. Frontmob nemám vyjazdený a verím, že to bude ešte dlho trvať. Chýba mi na ňom istota a preto je asi obľúbený, mám rád keď tie pokusy sú tesné a voda poriadne strieka. Pokukujem po KGB tak dúfam, že na rok bude tento trik môj. Momentálne som v rehabilitácii a pokiaľ budem v lete opäť fit tak to skúsim.
Na čom jazdíš? Tvoja top zostava?
Dlhé roky som jazdil Naish Torch, čo je stabilný kite, ktorý nie je žiaden rýchlik a preto je úžasný na Unhook a dopady do blindu. Na tento kite nedám dopustiť. Má veľký ťah na bare takže na milimeter viem kde ten kite je. 5ta šnúra je to čo musí na mojom kite byť. Kto sa jej bojí tak ju nikdy nejazdil. Ako jediný na Slovensku asi jazdím veľkosť 16m potom 12 a 9 pri mojich 85 kg.
Tento rok som dostal úžasnú možnosť vyskúšať si kity 5násobného majstra sveta Aarona Hadlowa. Skúšam kity Flexifoil už druhý mesiac a som spokojný. Našiel som sa v Aaronovom promodely Flexifoil Hadlow PRO čo je C kite s vlastnosťami, ktoré vyžadujem. Kiteloop točí vyššie nad hlavou čiže kto sa bojí toto je to pravé pre neho na akékoľvek loopy. Stabilný kite s možnosťou aj 5tej lajny aj špeciálnym vyviazanim na 6 šnúr.
Doska mi rozhodne najviac sedí Nobile NHP 134cm, to je doska na všetkú vodu. Úžasne sa s ňou dopadá a má mäkkučké pady. Na flate potom Nobile NHP 50.50, ktorej som prišiel na chuť práve na Lefkade. Rozhodne by som chcel obe tieto dosky v bagu.
Kde nakupuješ svoj hardware?
Doteraz som mal úžasnu možnosť spolupracovať s Kiteboarding.cz, kde som aj kity nakupoval. Je to vôbec jediná rozumná voľba kde nakúpiť Naish a Nobile vybavenie.
V tejto chvili som bez kitov a vybavenie na test mi poskytol Zdenek Mrštný z Flexifoil.cz, práve spomínané kity Hadlow PRO a Hadlow ID čo si veľmi vážim. Na preteky na Mushowe, kde som svojou hlúposťou a prehnanou čestnosťou stratil umiestnenie v prvej 10tke som mal požičaný model PROTON. Je príjemné, keď vám niekto poskytne na test kity. Je to také ocenenie neprofesionálneho kitera.
Na Slovensku máme svetovú wake špičku (Zuzana Vráblová, Katka Janečková,…), vo windsurfingu jazdí profesionálne Patrik Pollák…prečo nemáme žiadneho profesionálneho kitesurfistu?
Na to je príliš jednoduchá odpoveď. V súčastnosti nikto nechce. Myslím, že je zopár kiterov, ktorí by vedeli urobiť aspoň malú dieru do sveta. Človek ale musí žiť ako reprezentant a zabudnúť na veci ako je pekné auto alebo nové drahé hodinky. Medzi pretekovými dňami sa nesmie ponocovať a žúrovať. Cena ako finančná tak osobná za profi kiting je jednoducho vysoká pre kiterov, ktorí dnes na SR pôsobia a nikto nie je ochotný ju investovať. Nie je možné jazdiť v slovenských vodách a čudovať sa, že sme na slabej urovni. Treba navštevovať súťaže a zbierať skúsenosti. Slovenských súťaží je málo a na zahraničné Slováci nechodia. Ja verím, že príde ďalšia generácia, ktorá nastúpi na plecia niekoho kto súťažiť bude a pod jeho vedením sa zapíše do svetového pohára dobrým výsledkom. Rád vidím zapísaného slovensko-egyptského kitera CHICCA v KPVT svetovom pohári. Je to rozhodne náš najlepší kiter, ktorý žije ozajstným životom kitesurfera v Egypte.
Patríš medzi najlepších kiterov na Slovensku. Robíš dokonca v tomto biznise – predávaš a opravuješ kity, ako by si zhodnotil úroveň tohto športu, záujem oň, u nás? Čoraz viac ľudí skúša kitovať, ide úroveň hore?
Patriť medzi najlepších v športe, ktorý sa iba rozvýja je jednoduché. Je množstvo chalanov, ktorí ma predbehli a majú úžasný štýl, ktorý mne chýba. V podstate akýkoľvek trik viem vie niekto krajšie, lepšie, vyššie. Mňa v podstate teší ak niekomu môžem pomôcť s trikom, ktorý som sa učil a drel pol roka. Keď mi ponúkli riderstvo v jednej značke musel som to odmietnuť pretože moje kitové kvality nie su na úrovni ridera, ktorý by mal prezentovať značku. Musel som sa sám pozrieť do zrkadla a povedať si, že som slabý aby som takúto ponuku mohol zobrať. Rád by som si ju niekedy zaslúžil a hrdo takúto ponuku prijal. Preto si nepripadám, že patrím medzi najlepších, skôr najznámejších kiterov na Slovensku, ale to odíde s počtom kiterov tiež. Mám skôr nezabudnuteľné meno J
Momentálne kity nepredávam ani neopravujem. Veci v mojom kitovom živote sa pohli a ja som pred rozhodnutím ako ďalej. Stále mám nutkanie niečo v tomto športe ešte robiť ale uvedomujem si zároveň, že sa ho môžem prežrať a prestane ma baviť ako sa mi to stalo s lezením. Je to veľká dilema, ktorú musím v najbližšom čase rozlúsknuť. Každopádne jediné odjazdené preteky minulého roka boli pod taktovkov Kite4all.com čo je moj nový kitový project a úžasnej podpory cornerboardshop.sk/. Určite sa možete tešiť na ďaľšie preteky aj v tomto roku.
Kitova úroveň ide rozhodne hore. Každým rokom vidím kiterov, ktorí posúvajú úroveň ďalej. Každoročne padnú triky, ktoré zaslúžia uznanie. Úžasné je ale sledovať, že noví kiteri dosahujú úroveň, na ktorú sme kedysi dreli roky, za krátku chvíľu. Dnes triky ako Handlepass je dosiahnutelný po dvoch rokoch kitovania. Toto je to reálne zvyšovanie úrovne, ktorú vnímam. Niekto tvrdí, že je prísun nových kiterov vysoký. V Čechách som zažil vyšší záujem o kiteboarding, preto si myslím, že nás ten boom ešte len čaká. Musí vzniknúť kvalitná kiteškola, ktorá tu chýba ako soľ.
Strašne sa mi páči stav kedy sa pri večeri riešia veci okolo kitingu, pretože celý deň sa jazdilo a nie je sa kedy deliť o poznatky. Prajem nám všetkým nech týchto dní je tento rok čo najviac a možeme kiteboardingom žiť a nie len kecať v bezveterných dňoch.
Vaše komentáre