Danube SUP Marathon 2015 očami bikeRa!
Sú to už dva roky, odkedy sa lodná polícia pokúsila zabiť punk a zabrániť pár úchylákom na surfoch splaviť Dunaj bez akýchkoľvek povolení.
Protivietor, mäkké dosky a heroické výkony
V roku 2015 je Danube SUP Marathon serióznym podujatím a na dobrej ceste k tomu, aby sa stal každoročnou tradíciou. Samotný počet 101 pádiel zoradených na štarte 23-kilometrového maratónu dolu prúdom Dunaja výrazne prekonal očakávania. Ešte úctyhodnejší než samotná číslovka však bol počet ľudí, ktorí na prvých pár kilometroch vyzerali, ako keby na surfe nacvičovali brušné tance. Jedným z početnej kategórie absolútnych začiatočníkov som bol aj ja, stojac na SUP prvý a jedinýkrát približne pred tromi rokmi, a, samozrejme, okamžite sa kúpajúc v októbrovej vode Pasohlávok.
Ani nulové skúsenosti, ani sychravé počasie, ktoré vládlo ešte pár hodín pred štartom, ani siahodlhé inštruktáže skúsenejších o tom, ako sa vyrovnať s vlnami za loďami, nás však neodradili a Karloveská zátoka čoskoro vyzerala ako prehliadka pestrofarebnej armády. V prvej frontovej línii balansovali na uzučkých pretekárskych boardoch namotivovaní pretekári zo Slovenska aj z radov českej a rakúskej elity a v tej poslednej zase tí, ktorí až keď stáli po členky vo vode, zistili, na čo slúži tlakomer pri pumpovaní nafukovacích dosiek.
Hlavným mestom na doskách
Presne načas o hodinu neskôr, ako bolo plánované, zaznel z megafónu Michala Salvu, riaditeľa Areálu Divoká Voda v Čunove, výkrik „štart“ a viac ako stovka pádiel simultánne pleskla o vodnú hladinu. Podmienky, ktoré zavládli, len čo sa dosky dostali zo stojatej vody do prúdu, nikomu nič nedarovali. Protivietor a niekoľko desiatok centimetrov vysoké vlny dávali tušiť, že týchto 23 kilometrov nebude len tak zadarmo. Štartové pole sa čoskoro potrhalo na elitu, ktorá zmizla za horizontom ešte pred manévrovaním pomedzi rozostavaný Starý (ale nový) most, tvrdé jadro SUP- erov s ambíciami dostať sa aspoň na prvú stranu výsledkovej listiny a nováčikov, pre ktorých predstavovalo najväčšiu výzvu skúsiť uschnúť predtým, ako to pod vodnou hladinou skontrolujú znova.
Prvých päť kilometrov plavby smerom do Čunova predtým, než sa rieka veľkým meandrom zahne smerom na juh, je romantických. Vidieť všetkých päť bratislavských mostov zospodu je zážitok a zážitok majú aj náhodní okoloidúci snažiaci sa zanalyzovať, čo to práve vidia plaviť sa pod sebou. Za hranicami mesta sa rieka rozširuje, tok spomaľuje a aj samotný maratón naberá trochu pokojnejšie tempo. Finy nám občas zadrú o plytké dno na západnom brehu a niekoľko bojovníkov sa skúša pádlom najprv odrážať od dna a následne bežať popri surfe a tlačiť ho na veľké pobavenie pár opaľujúcich sa pešiakov na brehu.
Nebolo to zadarmo
Zátoka Karola Jettinga známa aj pod menej romantickým názvom Jarovecké rameno bola checkpointom povinným pre všetkých štartujúcich. Približne v dvoch tretinách odpádlovanej vzdialenosti prišlo pár stoviek metrov rovnej vodnej hladiny vhod, rovnako ako občerstvovačka. O tom, že pre mnohých bola účasť viac ako umiestnenie, svedčila skvelá nálada v jednom z hausbótov a viacero SUP-erov pokojne stolujúcich posediačky na svojom surfe, rozprávajúc si zážitky z prvej časti maratónu.
O tom, že pre niektorých bola účasť menej ako hrdosť, zase svedčil podporný čln, ktorý sa na občerstvovačku dostavil plný dosiek a bývalých pretekárov vo výbornej nálade, ktorí si priznali porážku už počas prvých pár náročných kilometrov. Spomínané dve tretiny po checkpoint však boli len geografického charakteru a sporadicky capkať pádlom grgajúc do rytmu stúpajúce bublinky z radlera sa čoskoro ukázalo ako efektívna stratégia, jedine ak ste mali v pláne vrátiť sa späť na štart. S rozširujúcim sa Dunajom do gabčíkovského vodného diela sa stratili aj posledné prírodné vetrolamy a skutočný maratón sa mohol začať.
S Danubianou a celým cieľovým areálom na dohľad bolo jednoduché myslieť si, že na doske strávite už iba pár momentov. Vysoké vlny zalievajúce celý predok surfu spolu s vetrom tlačiacim board proti prúdu však prinútili mnohých borcov vymeniť SUP za STP (sit down paddleboard) a minimalizovať tak svoj odpor vzduchu.
Rešpekt všetkým
Záverečných 5 kilometrov rýľovania rozbúrenej vodnej hladiny vyžmýkalo z pretekárov maximum a do cieľa v uzučkom kanáli mnohí prišli len zotrvačnosťou, ležiac v misionárskej polohe a lapajúc po dychu. Druhý ročník Danube SUP Marathonu tak bol nielen o zábave, ale aj o podávaní skutočných fitnesvýkonov, počas ktorých by vyvesil bielu vlajku nejeden crossfitter. Vediac, koľko nečakanej energie som musel v boji proti živlom vynaložiť, sa mi zdajú časy tých najlepších absolútne nereálne.
Len o niečo vyše polhodiny dlhší čas v porovnaní s bezveterným minulým rokom potrebovali borci na stupienku víťazov, aby zdolali 23 kilometrov dlhý riečny maratón. Ženy pridali k najlepším dvom hodinám len o polhodinku navyše, za čo im patrí ešte väčšie uznanie. To si však zaslúži každý, kto maratón dokončil na doske a s pádlom v ruke. Tento rok to bolo naozaj náročné, no už teraz sa s miernou dávkou masochizmu tešíme na ten budúci ročník. Dúfame, že tam uvidíme aj vás.
Text: Filip Stifler Nagy /// Foto: Marek Kikinder
Vaše komentáre