1/30

2/30

3/30

4/30

5/30

6/30

7/30

8/30

9/30

10/30

11/30

12/30

13/30

14/30

15/30

16/30

17/30

18/30

19/30

20/30

21/30

22/30

23/30

24/30

25/30

26/30

27/30

28/30

29/30

30/30

Spomienka na minuloročné podmienky s vlnami do výšky sťažna (mast high) bola preto dosť frustrujúca. Zrazu sa však objavila sľubná predpoveď na pár dni, ktorá naznačovala dvadsať sekundovú periódu vĺn s výšou 4 metre a priaznivý vietor. Okamžite sme si zarezervovali helikoptéru aby sa nám podarilo aspoň hodinové fotenie, a skontrolovali našu výbavu . Dvadsiaty august priniesol iba priemerné podmienky a tak sme vyčkávali v hoteli, čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch.

Deň 1.

Hneď ráno som volala s priateľom Sevom Shulginom, aby som sa dozvedela o aktuálnych podmienkach. Seva nás informoval z pohodlia hotelového rezortu o každej predpovedi a možnosti chytiť peknú vlnu počas celého výletu. Podľa správ dorazili k ostrovu obrovské vlny a spot vyzeral ako lavína obrovských hôr z bielej morskej peny. Výjazdy z pláže, cez ktoré sa dalo dostať k One Eye a Small Reef boli zatvorené a tak sme sa s kamarátom Alexom Zlobinskiym rozhodli vyskúšať čiastočne fungujúci výjazd s príznačným názvom Ambulance. Spolu s fotografom Kirillom Umrikhinom sme naskočili na motorový čln a smerovali k One Eye. Akonáhle sme prešli za príboj a uvideli otvorený oceán, bolo nám jasné, že naše odhodlanie jazdiť vlny bolo čisté šialenstvo. Vlny boli gigantické a lámali sa ďaleko za reefom. Miestny lokál Ricardo predviedol svoj maximum aby nás rýchlo dostal s člnom do bezpečia pomedzi padajúce masy vody a my sme zatiaľ s rešpektom a strachom obdivovali silu piateho elementu.

Tamarinské biele šortky

Nakoniec sme sa rozhodli vyskúšať neďalekú pláž Tamarin, aj keď sme mali obavy z miestnych surfistov nazývaných aj „white shorts“, neslávne známych pre svoju agresivitu na tejto pláži. Tamarin nakoniec fungoval fantasticky a do štyri až päť metroých valcov sa odvážili iba tí s veľkými «balls». Obavy z miestnych borcov sa nakoniec nepotvdili a dali sme úžasnú trojhodinovú sešn. Tento deň bol pre mnohých vrchol roku na Tamarine. My sme však neprestajne mysleli na to, či nás príroda pustí na vysnívaný spot One Eye.

Odvaha

Nasledujúce ráno vyzerali vlny výborne (aj keď boli čiastočne zo západu, čo nie je úplne ideálne) a keď sa zdvihol priaznivý vietor, spolu s jasnou oblohou naznačovali výborný deň. Okolo obeda išli vlny vyskúšať prví kiteri a tak sme išli za nimi na motorovom člne pozrieť či sa oplatí objednať helikoptéru na nejakéto fotenie. Počas jednotlivých setov vĺn niektoré z nich vynechávali, čo nie je veľmi bezpečné a príjemné, napriek tomu sme sa rozhodli rozbaliť vercajk a vyskúšať to. Povedali sme si, že ak sa nám pekne pojazdiť iba zopár z nich, viac nám ku šťastiu nebude treba.

100% adrenalín

14.30. Alex a Seva už dlhšie nečakali a pripojili sa k Tomovi Hartmannovi a niektorým ďalším windsurfistom. Dostať sa na vlnu cez množstvo peny bolo pomerne náročné, pretože vietor nebol veľmi silný. Nikto z nás netušil čo nás bude čakať. Nemohla som uveriť vlastným očiam keď som zbadala svoju prvú vlnu. Bola obrovská, čistá jednoducho prekásna. Naskočila som na ňu a nad mojou hlavou krúžila číhajúca helikoptéra. Spravila som 2 najvačšie cutbacky (obrat na vrchole vlny) a bottom turny (obrat pod vlnou) vo svojom živote a rýchlo späť do bezpečia. Srdce mi búšilo, ale vlny boli krásne čitateľné. Kombinácia 4.5 metrovej plachty Fly a 68 litrovej dosky JP Quad bola ideálna a mala som všetko pod kontrolou. Bol to šialený moment, ktorý si budem pamätať do konca života.

Všetci za jedného

Akonáhle začal klesať príliv, došlo aj ku zmene smeru vetra viac na juh a zdvihli sa tie najvačšie vlny. Tom Hartmann navštevuje Maurícius od roku 2003 a podľa neho to boli najlepšie podmienky aké tu momentálne zažil. Kombinácia prílivu, smeru vĺn a vetra znamenala perfektnú čitateľnosť vĺn aj napriek ich gigantickým rozmerom. Štandardne je smer vĺn aj vetra západný, takže vlny sa rýchlo zatvárajú. Ktokoľvek zjazdil vlnu dočkal sa výkrikov nadšenia a podpory. Zopár kamarátov poničolo aj výbavu, ale rýchlo sa všetko dalo do poriadku a jazdili sme ako jedna partia. Perióda vĺn bola dosť intenzívna a bola viditeľná už z diaľky. Vyberala som si tú najväčšiu, musela som si však dávať pozor na chybu lebo tá by automaticky znamenala škaredý pád a zničenie materiálu (na iné sa radšej nemyslí).

One Eye

One Eye patrí medzi najrýchlejšie vlny na svete, väčšinou však spomalia akonáhle sú nadrozmerné. Počas obratu pod vlnou máš niekoľko sekúnd na obdivovanie vlny, ktorá sa láme nad tebou. Najväčšie vlny boli na spote Chameaux. V pohode dosahovali 9-10 metrov. Podarilo sa mi chytiť niekoľko pomalých aj veľmi rýchlych. Celkovo to nebolo také nebezpečné, pretože sme navzájom dávali na seba pozor a mali sme k dispozícii aj záchranný tím. V máji to bol úplne iná príbeh, kedy sme nemali žiadnu podporu, panovalo búrkové počasie a pod penou sa dalo zmiznúť veľmi rýchlo. Teraz však krásne svietilo slniečko, bola som v pohode, a každú jazdu som užila na sto percent.

Moment hrôzy

Wipeouty sa nevyhli ani nám, a ten najväčší asi schytal Alex. Nikdy predtým som nevidela zlomený kovový predlžovák. Dopočuli sme sa aj o týpkovi z Talianska, ktorý dolámal kompletne celú výbavu. Mne sa podaril iba jeden.. Pri stúpačke po vlne som zle odhadla situáciu a vypol mi vietor. Predo mnou sa zdvihlo desať metrové monštrum so Sevom na jeho vrchole a tak mi nezostávalo nič iné ako zoskočiť z dosky a ponoriť sa pod vlnu. V duchu som už myslela na to najhoršie.., spadol mi kameň zo srdca keď som sa vynorila a doska s plachtou v nepoškodenom stave plávali hneď po mojom boku. Bez výbavy by som nemala šancu dostať sa do bezpečia. Asi som dostala od niekoho z hora požehnanie pojazdiť si na One Eye a vyviaznúť z toho celá. Bol to vrchol môjej windsurfovej kariéry a neviem sa dočkať ďalšej skvelej vlnovej predpovede.

Tmavomodré oko

Alex Zlobinskiy výstižne opísal tento magický deň: « trvalo zhruba 15 minút dostať sa z pláže na vlny. Akonáhle si bol už na mieste, oceán otvoril svoje tmavomodré oko a vlny prichádzali vo svojom obrovskej veľkosti, sláve a sile. Pulz obrovského srdca, srdca oceánu, tĺkol zo svojej hĺbky priamo do tvojho srdca. Naokolo bolo ticho, hrobové ticho. Spolu s tichom znela symfónia, tá najkrajšia symfónia prírody. Cítil si sa byť malou súčasťou toho všetkého jednotného celku.» Bol to výnimočný deň na vode pre všetkých z nás. Navždy si zapamätáme spoločný zážitok z vĺn, vzájomné podporovanie sa a pocit byť súčasťou magickej prírody. Niekto vyslovil myšlienku « byť znamená byť jednotní». Ten deň spojil naše srcia zo srdcom Oceánu.

text: Olya Raskina (Roxy, JP-Australia, NeilPryde, MFC, Baby
-G, Skullcandy)

Foto: Kirill Umrikhin