Príbeh Fish Bowl Diaries ,alebo ako vznikajú najlepšie windsurfingové fotografie?
S ich fotografiami ste sa už stretli aj na stránkach nášho časopisu. Manželská dvojica vystupujúca pod značkou Fish Bowl Diaries získala za svoju prácu množstvo ocenení a my sme sa porozprávali s jej ženskou polovičkou, sympatickou Sofie Louca.
Môžeš nám na začiatok povedať pár slov o vás?
Vystupujeme pod značkou Fish Bowl Diaries, ktorú tvoríme s manželom Paulom, ktorý fotí z vody. Ja fotím z brehu, editujem fotky a manažujem facebookovú stránku Fish Bowl Diaries. Najčastejšie sa pohybujeme medzi Veľkou Britániou, Cyprusom a Maui. Radi s našimi foťákmi cestujeme po celom svete.
Kedy ste začali s fotografovaním?
S Paulom sme začali fotiť dávno predtým, než sa na trhu objavili digitálne fotoaparáty. To bolo pred viac než 20 rokmi, používali sme Nikon F5&F100 a trávili vyvolávaním fotiek hodiny v temnej komore. V roku 2000 som pracovala vo fotografickom štúdiu a okolo roku 2006 ma niekto poprosil, aby som im nafotila svadbu, a za pár rokov sa fotenie svadieb stalo mojím biznisom, v ktorom vystupujem pod značkou www.amorphiaphotography.com.
Počas rokov našej tvorby sme vyhrali množstvo rôznych súťaží, napríklad
Annabel William’s Photographer of Year 2009 award, SWPP Landscape Photographer of the Year 2007, The Societies Sports Photographer of the Year 2015, The Societies Event Photographer of the Year 2015 a obaja sme finalistami prestížnej súťaže Hasselblad Masters award. Za naše surfové fotky sme získali viacero shortlistov v súťaži World Surf League awards.
Prečo ste sa rozhodli fotiť windsurfing?
Nemyslím si, že sme sa rozhodli, jednoducho sa to stalo! Moje prvé stretnutie s foťákom sa odohralo ešte predtým, než som mala akékoľvek potuchy o fotografii. Bolo to v 90. rokoch, keď sme prvýkrát navštívili Maui. Požičali sme si od príbuzných fotoaparát s objektívom 500 mm a manuálnym focusom. Napriek tomu, že som vlastne nevedela, čo robiť, ma to veľmi bavilo. Sedela som na najznámejšej windsurfingovej pláži sveta, v mekke tohto športu a snažila sa odfotiť profíkov na Ho’okipa Beach Park. Jedna z mojich najobľúbenejších fotiek vôbec pochádza z 90. rokov, je nafotená na film a je na nej Robby Naish pri one handed-table tope.
Aby som to skrátila, v roku 2011 sme sa rozhodli urobiť si voľno a cestovať a zrazu som sa ocitla opäť na Ho’okipe. Na konci nášho pobytu na Maui som mala stovky fotiek a nevedela som, čo s nimi. Takže sme si spravili web, kde sme k fotkám robili aj rozhovory s windsurfistami. Stránka mala skvelé ohlasy, takže ďalší rok som zriadila Fish Bowl Diaries na Facebooku bez toho, že by som čakala, aký úspech a kredit si vybudujeme vo windsurfingovom biznise.
Ako pracujete? Absolvujete nejakú prípravu pred fotením?
Paul väčšinou pripraví všetko večer pred fotením, nabalí foťáky, objektívy, nabije baterky, sformátuje karty a podobne. Keď ideme fotiť windsurfing, surfing alebo SUP, nerobíme si predtým ohliadku miesta. Za tie roky už máme dostatok skúseností, takže sa vieme prispôsobiť každým podmienkam.
Windsurfing iba fotíte alebo aj jazdíte?
Ja nejazdím. Niektorí ľudia sú prekvapení, že nesurfujem, keď to fotím. Paul jazdí už viac ako 25 rokov a niekedy je ťažké dostať ho z dosky za foťák, aby urobil pár záberov z vody.
Ako fotografi často cestujete a objavujete nádherné miesta. Ktoré sú vaše najobľúbenejšie?
Asi Ho’okipa so silným vetrom, slnečným dňom a s vlnami väčšími ako sťažeň, pretože za takýchto podmienok sa tam zbehne crème de la crème windsurfingu. Na vode je menej jazdcov a tí, čo tam sú, fakt majú čo ukázať. Takéto dni sme zažili minulý rok na Aloha Classic a tiež teraz v apríli.
Fotenie, na ktoré nikdy nezabudnete?
Mali sme šťastie, že sme minulý rok získali press pasy na prvý event na Pe’ahi (Jaws) a aj keď to neboli tie najväčšie vlny, čo som videla, ten event bol špecifický a na vode sa zišli najlepší wave surfisti sveta. Na Pe’ahi sme boli aj októbri 2012 pri prvej stand up paddle session na Jaws.
Začiatkom tohto roka sme boli v Maroku, nafotiť report z domáceho spotu profesionálneho windsurfistu Boujmaa. A napriek tomu, že sme nevychytali tie najlepšie podmienky, ten výlet mi ostane v pamäti aj vďaka zážitku z odlišnej kultúry.
Vaša fotovýbava? Čím fotíte?
Ja používam Nikon D4 so 600 mm objektívom, F4 sklá a Manfrotto statív. Používam ochranný obal kvôli piesku, soli a dažďu. Podľa toho, ako blízko sa deje akcia na vode, používam aj 70 – 200 mm s 2x konvertorom, čo mi umožňuje fotiť bez statívu a byť tak viac kreatívna. Paul pri fotkách z vody používa Nikon D800. Každá šošovka potrebuje určitý port, takže máme 3 rôzne oddeliteľné porty pre každú šošovku – 14 – 24 mm, 24 – 70 mm, 70 – 200 mm.
Tip na záver pre začiatočníkov v surfovej fotografii?
Nemyslite si, že keď zoberiete do ruky foťák a stlačíte spúšť, stávate sa fotografom. Ak to chcete brať seriózne, naučte sa všetko o svojom aparáte, ako funguje, všetky možné nastavenia, techniky. Taktiež, ako svoje fotky editovať. Ak už máte všetko v malíčku, druhou najdôležitejšou vecou, ktorá sa netýka iba windsurfingu, ale fotografie vôbec, je nájsť si svoj vlastný štýl. Keď som začínala s fotením svadieb, snažila som sa napodobniť štýl iných fotografov, ale nikdy som ho nedokázala dosiahnuť a bola som frustrovaná. Potom som bola sama sebou a ľudia dnes vedia rozoznať, že som to fotila ja, aj bez môjho podpisu. A to je ten najväčší kompliment, aký môže fotograf dostať.
Jedna z ich fotogarfií na obálke nášho magazínu:
Foto: Fish Bowl Diares
Instagram@fishbowldiaries
Instagram@amorphia
Vaše komentáre