Minulú sezónu ukončil ako freestylový vicemajster sveta a stal sa európskym freestylovým šampiónom, keď zvíťazil na European Freestyle Pro Tour. To všetko napriek zraneniu, ktoré ho vyradilo z hry na dlhých 18 mesiacov.

Lennart nám porozprával, ako ho cesta k uzdraveniu urobila silnejším a odhodlanejším stať sa tento rok majstrom sveta vo freestyle. 

Ako prišlo k tomu zraneniu? 

Zranil som sa 18. novembra 2021. Tá sezóna bola mojím najlepším rokom na turné na EFPT. Začal som šiestym miestom v Rakúsku, po ktorom nasledovalo ďalšie šieste miesto na Rodose v mužskej kategórii. Mal som sedemnásť a cítil som, akoby som práve prerazil.

V predchádzajúcich rokoch som mal problémy s výsledkami, ale tentokrát som sa konečne dostával dosť vysoko v rámci eliminačného rebríčka. Vyhral som aj majstrovstvá Európy v tow-in, čo bol pre mňa tiež dôležitý krok. Koncom roka som bol na poslednom podujatí vo francúzskom Marseille. Bolo po pretekoch a ja som sa trochu zabával na skateboarde.

Urobil som pár chýb a poranil som si koleno. Napriek tomu som po dvoch týždňoch išiel jazdiť. Neuvedomil som si, že som v tom čase nebol pripravený vrátiť sa na vodu, a zničil som si ľavé koleno. Stalo sa to počas triku. Počul som puknutie, ktoré bolo veľmi desivé a krátko nato mi koleno začalo opúchať. Cítil som, že je zle.

Už som vedel, že bude nejaký čas trvať, kým sa zotavím. Išiel som na magnetickú rezonanciu takmer okamžite a povedali mi, že mám pomliaždeninu alebo edém kostnej drene, čo znamená, že mäkká časť vo vnútri kosti utrpela mikrozlomeninu a krvácala. Neexistovala na to žiadna liečba. Bol potrebný len oddych.

Lekár mi povedal, aby som si tri týždne oddýchol a že by som mal byť v poriadku. O tri týždne neskôr som, bohužiaľ, nebol OK. Stále to veľmi bolelo. Ja som sa však vrátil na vodu a opäť som to zhoršil. Naozaj som nevedel, čo robiť. Nevedel som, či si mám oddýchnuť alebo sa pokúsiť jazdiť a koleno udržiavať v pohybe.

Bohužiaľ, robil som jedno nesprávne rozhodnutie za druhým.  

Z troch týždňov mimo hry boli nakoniec mesiace. Ako si to zvládol? 

Na päť mesiacov som prestal s windsurfingom. Skúšal som spevniť koleno, ale neriešil som to s lekármi. Doma v Naxose som absolvoval niekoľko fyzioterapeutických cvičení, ale to nedopadlo dobre.

Nakoniec som išiel za jedným z najlepších profesorov ortopédie v Grécku. Absolvoval som operáciu kolena, pri ktorej mi v podstate vyvŕtali štyri diery z jednej strany kosti na druhú, aby podporili prietok krvi v danej oblasti a urýchlili hojenie.

O dva týždne neskôr som nastúpil do centra APC (Athlete Performance Centre), ktoré má Red Bull v Rakúsku. Šesť týždňov som chodil s barlami. V porovnaní so zdravou pravou nohou som stratil 5 cm objemu. Je to obrovské množstvo a cieľom bolo vybudovať to pomaly späť. 

Predtým si aktívne jazdil každý deň, aké to pre teba bolo byť tak dlho bez windsurfingu? 

Snažil som sa brať to pozitívne. Chirurg mi povedal, že o tri mesiace môžem opäť začať windsurfovať. Povedal som si, že nie je čas na sebaľútosť. Vedel som, že nemôžem jazdiť, takže som nepozeral žiadne videá o windsurfingu ani nesledoval žiadne preteky. Bol som v inej bubline.

Vedel som, že keby som bol v kontakte s tým, čo sa deje vo svete windsurfingu, bol by som naštvaný. A to som nepotreboval. Počas liečby som sa stretol s množstvom iných športovcov. Bolo super, že som nebol sám. Ale rehabilitácia bola ťažká, aj som si párkrát poplakal.

Bolo to raz hore, raz dole. Jeden týždeň môžete mať bolesti a ďalší týždeň je všetko v poriadku. Môžete vás to bolieť bez skutočného dôvodu, vtedy sa pýtate, prečo sa vám to deje.  

Ako teraz vnímaš celý proces rehabilitácie? 

Teraz sa cítim silnejší ako kedykoľvek predtým. Moje nohy, ruky a telo sú oveľa silnejšie aj mentálne som oveľa odolnejší. Šesťkrát do týždňa som mal rehabilitáciu. Nebola to len posilňovňa, boli to aj fyziocvičenia a hodina tréningu mentálnej výkonnosti.

Za tie mesiace v APC som sa naučil veľmi veľa. Táto skúsenosť je niečo, čo si so sebou beriem do konca života. Naučil som sa veľa o svojom tele, o tom, ako sa o seba starať. Mal som veľa voľného času na čítanie, mal som k dispozícii mentálneho kouča, čo bolo tiež neuveriteľné, veľa windsurfistov ho nemá.

Rovnako ako v každom športe, aj pri windsurfingu, najmä vo freestyle, je to z 80 % o mentálnom nastavení. Povedal by som, že väčšina proriderov dokáže robiť tie najťažšie triky, ale potom na súťaži je to len o vašej mysli. Na nej záleží, či trik správne ustojíte.

Tieto jemné rozdiely môžu mať obrovský vplyv a poskytnúť vám výhodu, keď ste na pretekoch pod tlakom. 

Predpokladám, že mesiace trvajúca rehabilitácia musela značne zaťažiť tvoju peňaženku. Ako si to zvládol? 

Mal som šťastie, že ma ako pretekára podporuje Red Bull a mohol som ísť do ich APC centra. Povedal by som, že celý proces by normálne stál státisíce eur.

Bez Red Bullu by som to nedokázal, to je isté. Platili za hotely a všetko, kým som tam bol. Podpora z ich strany bola neskutočná. Som nesmierne vďačný za to, ako ma podporili. Celkovo som bol v Rakúsku šesť až sedem mesiacov. Nie nepretržite, išiel som tam na mesiac a pol, potom som bol týždeň doma a znovu cestoval späť. Tak vyzerala celá moja sezóna 2022. Žil som v bubline.

S nikým som sa veľmi nestýkal, iba s mojimi blízkymi priateľmi. Chcel som sa vrátiť silnejší ako predtým. Po návrate na vodu som sa tešil, že som späť so všetkými windsurfistami na turné a, samozrejme, že môžem opäť windsurfovať. Teraz môžem žiť život, ktorý som žil predtým a ktorý chcem žiť znova. 

Kedy si vedel, že je čas ísť späť na vodu a ako to prebiehalo? 

V skutočnosti neexistuje zelená kontrolka, ktorá by povedala, že človek je pripravený vrátiť sa späť na vodu. Prvýkrát som išiel na vodu pred 11 mesiacmi. Najprv to bolo len na 20 minút a dvakrát týždenne, aby som takpovediac otestoval vodu.

Ďalší týždeň sme to zvýšili na 25 minút, týždeň potom na 30 minút a tak ďalej. Môj fyzioterapeut a tréner ma pozorne sledovali. Bol som s nimi v kontakte každý deň, aby som im dal vedieť, ako to prebiehalo. Tak to pokračovalo až do prvej súťaže. Bolo úžasné vrátiť sa späť.

Počas svojich dvadsaťminútových tréningov som to bral veľmi zľahka. Chcel som začať robiť triky, ale musel byť trpezlivý. Chvíľu trvalo, kým mi dovolili jazdiť freestyle, takže to bolo trochu frustrujúce, aj keď bolo príjemné opäť jazdiť.

Dnes už nemusím myslieť na svoje koleno a môžem sa opäť sústrediť na trik, ktorý robím.  

Aké to bolo vrátiť sa do kolotoča pretekov? 

Svoj návrat som odštartoval fotením pre Starboard, ktoré trvalo zhruba týždeň. Potom som sa musel rozhodnúť, či zostanem trénovať na Arube alebo či už pôjdem na Bonaire a pripravím sa na podujatie. Rozhodol som sa zostať na Arube, pretože predpoveď bola o niečo lepšia a mohol som trénovať so Sarah-Quitou a Odou Johanne v Barcadere, mojom obľúbenom freestyle spote. 

Čím viac sa blížilo podujatie EFPT Bonaire, tým som bol sebavedomejší nielen v jazdení, ale aj v taktike a stratégii. S trénerom sme sa rozhodli nestanoviť si, ktoré miesto by som mal dosiahnuť, keďže to bola moja prvá súťaž po 17 mesiacoch.

Keďže som nemal žiadne umiestnenie z predchádzajúceho roka, musel som v druhom kole nastúpiť proti top nasadenému Stevenovi Van Broeckhovenovi. Keď sa mi ho podarilo poraziť, vedel som, že som späť v hre.

Vo finále som prehral s Youpom Schmitom, ale bola to pre mňa naozaj dôležitá udalosť, pretože som cítil, že udá tón zvyšku mojej sezóny. 

Úspech na Bonaire ťa zjavne nakopol, darilo sa ti aj v ďalších pretekoch. Čo bolo najnáročnejšie? 

Po Bonaire som zamieril na Neusiedler See v Rakúsku, kde som vyhral svoje vôbec prvé podujatie na European Freestyle Pro Tour. Ešte pred pár mesiacmi by som si nemyslel, že je to možné s takým obmedzeným tréningom na vode, aký som absolvoval.

Bola to super tvrdá bitka s Jacopom Testom v singlovom finále a so Stevenom Van Broeckhovenom vo finále druhej eliminácie. Najnáročnejšou časťou takéhoto podujatia je udržiavať emócie na uzde počas celej súťaže, aby ste sa mohli úplne sústrediť na trik.

Nemyslel som na to, kto ma čaká v ďalšom heate. Jediné, na čo som myslel, boli pohyby, ktoré som chcel urobiť. Veľa hodín strávených v telocvični mi dalo výhodu v slabom vetre. Pocit z víťazstva je veľmi ťažké opísať slovami. Všetka tá tvrdá práca sa vyplatila. Normálne nie som veľmi na oslavy, ale párty na konci akcie bola dosť divoká. 

Zdá sa, že rehabilitačná prestávka ti nakoniec prospela. Aké sú tvoje ciele do budúcnosti? 

Chcem byť majstrom sveta. To stále platilo, dokonca ani v najhorších chvíľach počas rehabilitácie sa môj cieľ nikdy nezmenil. Keby to tak nebolo, nepracoval by som tak tvrdo. To bol jediný dôvod, prečo som prijal ten dlhý uzdravovací proces.

Chcem byť najlepší na svete. Urobím čokoľvek, aby som to jedného dňa dokázal. To zranenie nepovažujem za zlú skúsenosť. Bola to súčasť môjho života. Teraz mám devätnásť a stále dosť času na kariéru. Možno to bola nevyhnutná skúsenosť, pretože predtým som bol trochu ľahkomyseľný a mohol som sa zraniť ešte horšie. Teraz som pokojnejší.

Viem, čo mám robiť a aj v akých situáciách môžem riskovať, vo vode aj mimo nej. Vnímam, že som dorástol do úlohy profesionálneho športovca, predtým som bol chalan, čo rád windsurfuje. 

To zranenie nepovažujem za zlú skúsenosť. Možno bola nevyhnutná. Predtým som bol ľahkomyseľný a mohol som sa zraniť ešte horšie. Teraz som pokojnejší, viem, kedy môžem riskovať. 

LENNART NEUBAUER 

GRE-734 

Vek: 19 rokov 

Debut v PWA: 2018 

Národnosť: nemecká/grécka 

Text: Jan Bříza 

Foto: pwaworldtour.com/John Carter