Na začiatok prezraď pár vecí o sebe. Čo si urobil pre česko-slovenský kiteboarding? 

Volám sa Martin Tomeček, ale medzi kamarátmi reagujem len na prezývku MATYS. S kitingom som začal niekedy na jar 2007. Môj prvý kite bol PKD BUSTER II v 6 m veľkosti na rúčkach. Prvé jazdy som dal na MTB, samozrejme, ako samouk (ako v tých časoch väčšina z nás). Avšak landkiting bol a je pre mňa stále top v oblasti kitingu. Prešiel som viacerými značkami komorových kitov (Slingshot Ranger, Ozone Manta III). Od roku 2011 do 2019 som bol teamriderom Kiteboarding.cz a začal som jazdiť kity Flysurfer, pri ktorých som ostal doteraz.

V tých rokoch som sa aktívne zúčastňoval snowkite a landkite pretekov v rámci Česka a Slovenska, kde som získal kopu skúseností a kamarátov. Asi najväčší úspech bolo 3. miesto v MČR v landkitingu v roku 2014. Dodnes sa snažím pomáhať začínajúcim kiterom a kiterkám dobrou radou, či už pri kúpe bazárového alebo nového vybavenia, prípadne názornou ukážkou, kde robia chybu, ak nejakú vidím, aby sme sa vzájomne neohrozovali. Ale to robí, myslím si, väčšina skúsených kiterov, čo poznám.

Čo ťa baví na snowkitingu najviac?

Tá voľnosť, prekonávanie terénnych prekážok, kotlov, žľabov, nekonečné planiny na freeride. Ale tie hodiny strávené v prašane, keď sa ti sneh dostane úplne všade sú na nezaplatenie. A v neposlednom rade totálna únava po príchode domov spojená s vyčistenou hlavou a načerpanou energiou do ďalších dní.

V čom je podľa teba najväčší rozdiel medzi SNK a vodou?

Tak to ti poviem úplne presne. Voda je mokrá, hýbe sa pod nohami a nedá sa na nej ísť do kopca, teda pokiaľ nemáš poriadne vlny. Ale nie, každé má svoje čaro, na vode natrénuješ skôr triky, lebo to trošku menej bolí, autom dôjdeš až ku spotu. Snowkiting je z hľadiska učenia jednoduchší, je tam väčšia rôznorodosť prostredia a podľa mňa je tam viac možností vyžitia. A hlavne, niektoré super spoty sú vydreté kilometrami chôdze.

Poslal si parádne fotky z Martiniek, chodievaš tam často?

Keďže bývam v Martine, tak áno, z domu vidím priamo na spot a som tam vždy, keď sa dá. Súčasná situácia by mi dovoľovala chodiť tam každý deň, čo sa mi už dlhé roky nestalo. Už len to počasie aby prialo.

Opíš mi, prosím ťa, spot, ako sa tam dostať a na čo si treba dať pozor?

Na Martinkách sa dá snowkitovať od nového roka do polovice apríla, ak sú priaznivé podmienky. Je to aj vďaka nadmorskej výške ktorá je od 1 200 do 1 470m n. m. V prvom rade treba mať nachystané reťaze na auto, bez nich ťa cestou hore nepustia. Na začiatku cesty je rampa, kde to kontrolujú. Ďalej treba rátať s dosť dlhým šliapaním, od 40 minút do 1,5 hodiny na spot v závislosti od kondičky a stavu snehu. Jazdí sa na všetky smery vetra, ale topka je východný, severovýchodný a juhovýchodný. Ale to býva párkrát za sezónu. Zjari funguje výborný juh. Sever a severozápad býva dosť rozbitý. Treba si dávať pozor na predpoveď počasia, sú to vysoké hory a v hmle tam zablúdi každý, aj ja. Zasnežené vrcholce stromčekov tiež priťahujú draky, skoro každú session ich niekto ozdobí kitom.

Ďalšia vec je nechať si dostatok energie na návrat, nie vždy sa dá dokitovať až k zjazdovke. Človek sa síce uťahá, ale tie výhľady stoja za tú námahu. Martinky sú jednoducho top spot a aj vďaka nemu bol Martin svojho času, keď sme to na Slovensku rozbiehali, mekka snowkitingu, kde fungovali mená ako Kitemonkey, Dodo, Ella, Rumior a pár ďalších, ktorí mi iste odpustia, že som na nich zabudol…

A čo ťa čaká v lete, máš nejaké plány?

Najradšej by som s rodinkou strávil dva týždne na našom najobľúbenejšom spote v Poľsku na polostrove Hel, ak situácia dovolí, ak nie, polostrov Krym na Domaši to istí. Ale leto je ďaleko a do apríla mám v hlave ešte snowkiting. Hlavne nech nám všetkým slúži zdravie a fúka stabilný vietor. Na záver chcem poďakovať kiteboarding.cz a kite-kurzy.cz za podporu a za to, že som mohol byť dlhé roky súčasťou tímu.

SPOT MARTINKY

Na Martinkách sa dá jazdiť na snehu zväčša ešte pred sezónou a určite aspoň dva týždne až mesiac po skončení snowkite sezóny na ostatných spotoch v Česku aj na Slovensku. Je to aj vďaka nadmorskej výške, ktorá sa pohybuje od 1200 do 1475m nad morom.

• Dostanete sa sem len autom, keďže stará lanovka je zrušená a na novú nie sú peniaze: 
  • od Žiliny je to po príchode do Vrútok odbočka doprava smer AUTOCAMPING TURIEC a MARTINSKÉ HOLE
  • od Banskej Bystrice je to výpadovka smer Žilina a za benzínkou TAMOIL asi po 500 m je mierne stúpanie do kopca a na tomto stúpaní treba odbočiť doľava smer AUTOCAMPING TURIEC a MARTINSKÉ HOLE.
• Počas celej zimnej sezóny na rampe kontrolujú snehové reťaze a bez nich hore nepúšťajú, takže nezabudnúť pribaliť!
• Po príchode na parkovisko sú dve možnosti, ako sa dostať na spot: buď si to vyšliapať pešo okolo vleku Javorina až na malý vysielač a potom po hrebeni pešo na Vidlicu-Veterné, čo robí asi 40 minút až hodinku šliapania po udupanom snehu, no už sme na spot šliapali aj 2 hodinky v prašane, alebo sa vyviezť vlekom k veľkému vysielaču a odtiaľ šliapať po hrebeni na juh, čo ušetrí nejakých 200 – 250 výškových metrov.
• V prípade výborných snehových podmienok a V a SV vetra sa dá prekajtovať aj po hrebeni od vysielača, je to však vhodné len pre skúsených kiterov, lebo je tam dosť stromčekov, na ktorých už visel nejeden kite.

• Pri dobrej viditeľnosti vidieť všetky veľké slovenské pohoria: Malá Fatra a Kriváne, Veľká Fatra, Nízke, Vysoké a Západné Tatry, Kremnické vrchy a aj moravské kopčeky.
• Čo sa týka predpovede vetra, najlepšie sedí www.shmu.sk, je to pseudo Temp – profil vetra pre Žilinu a nadmorská výška 1 500 m. Celkom slušné info sú aj na stránke www.martinky.com, kde sú webkamery zo strediska a aj predbežná predpoveď počasia na pár dní dopredu. Spot sa neodporúča úplným začiatočníkom bez dozoru, lebo je to v podstate predsa len vyššie položené miesto, a aj keď je tu hoooodne veľký pľac na jazdenie, pokiaľ kiter nevie nastúpavať proti vetru, môže sa stať, že sa dostane do závetria v nejakom žľabe a čaká ho niekedy aj pár hodín šliapania nazad na miesto štartu. A hlavne treba dávať pozor na predpoveď počasia a kontrolovať oblačnosť, lebo sa tu môže za okamih úplne zatiahnuť a aj lokálny jazdec, ktorý terén dobre pozná, má problém bez navigácie nezablúdiť.
• Pri dodržaní všetkých zásad pre hory (hlavná zásada – NIKDY NEJAZDI SÁM), nepreceňovaní vlastných síl a nepodceňovaní počasia je to aj tak jeden z najkrajších, ak nie najkrajší spot na Slovensku.