Kopa z nás sa odhodlá investovať do peknej a drahej novej plachty. Na sťažeň často už nezostanú prostriedky alebo sa prijme nejaký úsporný kompromis, napr. kúpou najlacnejšieho modelu alebo použitím „akéhosi“ približne pasujúceho staršieho sťažňa.

Ohľad sa berie na predpísanú dĺžku, možno aj preto, že ak by niekomu trčal sťažeň „pol metra“ z plachty von, tak si to hneď všimne, ďalšie parametre sú často podružné a zanedbávané, pritom sú nemenej dôležité ako pasujúca dĺžka. Tým dochádza k nemožnosti využitia potenciálu plachty, oplachtenie ako celok je staticky aj dynamicky ťažké, plachta sa nedá riadne vypnúť, neťahá a neotvára, má posunuté ťažisko… jednoducho nefunguje správne.

Svoj podiel na tomto nesú aj výrobcovia, ktorí o svojich sťažňoch vedia naozaj veľa, ale zvyčajne skoro nič neprezradia. Najčastejšou informáciou v katalógoch je, že k plachtám výrobcu XY je najlepší len a jedine ich sťažeň, lebo len tak sa dosiahne optimálna funkcia plachty. Spravidla je podľa katalógových informácií jedno, ktorý konkrétny sťažeň z ponuky výrobcu sa použije, hlavne aby to bol ich sťažeň. Najlepšie ten najdrahší, o tom sa, samozrejme, tvrdí, že je najlepší, ale aj ostatné sa opisujú ako údajne stále optimálne pasujúce k plachte. 

Aká je teda pravda?

Na sťažňoch samotných môžeme obvykle nájsť len tri základné parametre – dĺžka, podiel obsahu karbónových vlákien a IMCS tvrdosť. Len málo výrobcov prezrádza viac, napr. ohybové charakteristiky. Pritom práve ohybové charakteristiky sú veľmi dôležitý parameter pre kompatibilitu plachta-sťažeň!

Aký sťažeň je teda vhodný?

Každý výrobca, samozrejme, odporúča, aby sa použil jeho vlastný sťažeň. Má to svoj dôvod, keďže sťažne jednotlivých dodávateľov sa odlišujú viacerými parametrami, najmä krivkou ohnutia pri zaťažení. Na vlastnú krivku sťažňov výrobca prispôsobuje strih plachiet. Menej už marketingové oddelenia hovoria o tom, že aj jednotlivé modely každého výrobcu sa od seba líšia nielen cenou, ale aj ďalšími parametrami. Tieto odchýlky však spravidla nebývajú natoľko významné, aby plachta nefungovala správne. Pri istom zjednodušení je možné povedať, že použitím sťažňa od toho istého výrobcu nemožno nič pokaziť.

Prečo však jeden sťažeň stojí 100 eur a iný 500 alebo dokonca 1 000 eur, keď na pohľad sa zdajú rovnaké? Pokúsim sa ozrejmiť niektoré zo základných vlastností sťažňov, ktorými sa od seba odlišujú, najmä z užívateľského praktického pohľadu. Sú to najmä:

• dĺžka
• obsah uhlíkových vlákien v kompozite
• kvalita a spracovanie uhlíkových vlákien v kompozite
• priemer (RDM/SDM)
• tvrdosť
• krivka ohybu pri zaťažení
• hmotnosť
• cena
• ďalšie parametre, pre správne fungovanie oplachtenia menej významné, ako napr. farba, počet dielov atď.

Dĺžka

Jeden z tých parametrov, kde je ponuka výrobcov na trhu v posledných rokoch vcelku zjednotená.  Najkratšia dĺžka je spravidla 340 cm (kratšie sú len špeciálne detské sťažne), potom ďalšie dĺžky v 30 cm odstupoch, teda 370, 400, 430, 460, 490, 520 a 550 cm.

Správnu dĺžku, predpísanú pre konkrétnu plachtu, je zvyčajne vhodné dodržať, lebo sa na ňu viažu ďalšie vlastnosti sťažňa, najmä tvrdosť.

Predpísaná dĺžka sťažňa sa viaže na priemernú hmotnosť (spravidla 80 kg) zdatného surfistu, praktické použitie umožňuje isté odchýlky, napr. často je možné použiť aj kratší sťažeň s dlhším predlžovákom alebo opačne, v niektorých prípadoch to dokonca môže byť lepšia kombinácia než v katalógu predpísaná, hlavne u ľahkých či ťažkých jazdcov.

V extrémnych podmienkach, hlavne vo vlnách, je lepšie, aby predlžovák bol max. 15 – 20 cm, inak sa výrazne zvyšuje riziko jeho zlomenia.

Pri malých plachtách býva komín hore otvorený (tzv. vario top), kadiaľ sťažeň trčí z plachty von, čo niekedy môže zvádzať k použitiu väčšej dĺžky (veď nech trčí… Aj v takomto prípade určite odporúčam použiť aspoň +/-  predpísanú dĺžku, aby sťažeň netrčal viac než asi 20 cm, lebo pri dlhšom sťažni je tento spravidla aj tvrdší a plachta funguje nesprávne.

Pri mnohých plachtách je možné použiť 2 rôzne dĺžky sťažňa, samozrejme, vždy s inak nastaveným predlžovákom. Napr. pri plachte s dĺžkou predného lemu 464 cm to môže byť sťažeň 430 cm + 34 cm predlžovák alebo 460 cm sťažeň + 4 cm predlžovák. Keďže dlhšie sťažne sú aj tvrdšie, správanie plachty je potom s kratším (mäkším) sťažňom iné než s dlhším (tvrdším). 

Pri kratšom sťažni je aj celé oplachtenie mäkšie, spravidla sa plachta dá lepšie napumpovať, viac „pracuje“, pri silnejšom vetre potom však aj skôr vypúšťa v hornej časti. Aj preto takúto kombináciu volia spravidla ľahší surfisti a ženy. Ťažší jazdci, používajúci v tých istých podmienkach vždy o niečo väčšie plachty než ľahší kolegovia, skôr uvítajú tvrdší sťažeň, vďaka svojej hmotnosti nepotrebujú také intenzívne otváranie plachty a príliš mäkká plachta ich môže skôr rušiť. Je to však aj otázka osobných preferencií, ja osobne mám skoro 100 kg a dávam prednosť mäkším plachtám. Tu je možná jediná rada: vyskúšať a nájsť si to svoje.

Obsah uhlíka (karbónu)

Teda konkrétne obsah vysokokvalitných uhlíkových vlákien. Tieto vlákna vykazujú niekoľkonásobne vyššiu pevnosť (v ťahu) než sklené vlákna. Žiaľ, sú aj podstatne drahšie. Všeobecne platí, že čím vyšší podiel uhlíkových vlákien je použitý v kompozite, tým kvalitnejší je sťažeň. A drahší.

Čo je veľmi významné, je kvalita samotných vlákien a ich spracovanie. Toto sa u rôznych výrobcov často veľmi líši. Hlavne vďaka leteckému priemyslu došlo v posledných rokoch k posunu v týchto technológiách, niektorí výrobcovia idú s dobou, niektorí robia svoje sťažne aj 15 rokov stále rovnako. Najčastejšie sa využíva pre-preg technológia, kde vlákna sú napustené pred navinutím živicou, sú skladované v mraze, aby živica nevytvrdla, po navinutí je potom výrobok vytvrdený pri riadenom tlaku a teplote (autokláv).

Kvalita vlákien, ako aj ich spracovania je rôzna, všeobecne dosahujú lacné ázijské produkty aj nižšiu kvalitu, sťažne sa vyrábajú vo viacerých fabrikách aj v EÚ (Slovinsko, Taliansko), niečo sa vyrába aj v USA. Jednotlivé značky medzi týmito výrobcami hľadajú svojich dodávateľov, na sťažne sa nalepia objednané nálepky a značkový sťažeň je na svete. Skoro každý výrobca vyrába pre viacero značiek.

V posledných rokoch vzniklo veľa lacných producentov v Ázii, tieto vynukujú sťažne každému,  oslovili hádam všetky surfshopy, čo poznám, a ponúkajú výrobu akože „sťažňov na mieru“, niektoré shopy ich predávajú, kvalita je tu veľmi otázna, používajú výrazne lacnejší materiál a výrobky majú veľký rozptyl v parametroch, kúpa sa stáva trochu lotériou. Žiaľ, nezriedka je kvalita aj známych značiek rovnaká, akurát treba priplatiť za značkovú nálepku.

Väčšina výrobcov ponúka 3 cenové/výkonnostné kategórie:

najnižšia, ca 30 – 40 % karbónu (zvyšných 60 – 70 % je zvyčajne relatívne lacné sklené vlákno)

stredná, ca 60 – 75 % karbónu

najvyššia, 90 – 100 % karbónu

Myslí sa podiel uhlíkových vlákien medzi vláknami, nie v rámci celého kompozitného materiálu, živice je tam hmotnostne ca 60 %.

V súčasnosti sa niektorí výrobcovia snažia odlíšiť od štandardu, kde mnohé aj 100 % sťažne sú vyrábané síce s využitím vysokého podielu uhlíkových vlákien, ale žiaľ vlákna samotné sú lacné a nízkej kvality. Pre prémiové sťažne prišli na trh s vláknami vyššej kvality. Potom sa stáva, že jedna značka má 2 sťažne v prémiovej kategórii 100 % sťažnov, ale s rozdielnymi vlastnosťami a, samozrejme, aj rozdielnou cenou.

Nie tak dávno sa vyrábali aj sťažne úplne bez uhlíkových vlákien, len zo sklenených, dnes sú tieto sťažne veľmi zriedkavé, ale vyskytujú sa napr. v lacných setoch pre začiatočnícke oplachtenia, označované sú ako EPX (epoxy mast, čo je zavádzajúce, lebo aj sťažeň so 100 % uhlíkovými vláknami má ďalšiu zložku kompozitu zvyčajne epoxid). Sú spravidla ťažké a hrubšie, preto sa obvykle vyrábajú len v krátkych dĺžkach, kde vyššia hmotnosť nie je až taká markantná.

Reflex

Viac uhlíkových vlákien spôsobuje nielen to, že sťažne s ich vyšším podielom sú ľahšie (a drahšie), ale takéto sťažne majú aj väčší výkon. Tento je podmienený rýchlosťou návratu sťažňa do pôvodnej polohy, tzv. REFLEX. Hovorí o tom, ako rýchlo sa sťažeň po vychýlení (napr. poryv, jazda po čope, dopad po skoku, pumpovanie…) vracia do svojej východiskovej polohy a ako dlho okolo tejto polohy kmitá. Toto má význam nielen pre pretekárov trápiacich sa v extrémne preplachtenom režime, ale aj pre bežných surfistov.

Plachta s kvalitným sťažňom má väčší veterný rozsah a až neskôr (= pri vyššej sile vetra) dochádza k posúvaniu ťažiska ťahu, teda k tzv. preplachteniu. Je možné mať potom väčšie odstupy medzi plachtami. Toto je tiež významné pri poryvovom vetre, čo je v našich končinách jeho dosť častá podoba. Sú situácie, hlavne pri menších plachtých v silnom vetre vo vlnách alebo výraznom čope, keď je trochu pomalší sťažeň (reflex) subjektívne príjemnejší.

Rozdiel medzi napr. 30 % a 40 % alebo 70 % a 80 % je prakticky nebadateľný. Ale medzi  napr. 35 %, 70 % a 100 % sťažňami, teda medzi jednotlivými kvalitatívnymi (a cenovými) triedami, je rozdiel enormný. Tento už určite zaznamená každý, aj priemerný surfista, hlavne podľa hmotnosti sťažňa. A čím väčšia dĺžka, teda väčšia plachta, tým je aj rozdiel citeľnejší. Aj preto do väčších plachiet odporúčam skôr sťažne s vyšším obsahom karbónových vlákien, kým pri menších plachtách je skôr prijateľné robiť kompromisy.

Priemer (RDM/SDM)

Ešte nedávno boli sťažne štandardne hrubé. Asi pred 15 rokmi sa objavili sťažne s redukovanou hrúbkou (RDM = Reduced Diameter Mast), zo začiatku označované aj ako „needle“, dnes často ako „skinny“.

SDM (Standard Diameter Mast = sťažeň so štandardným priemerom) sú sťažne so štandardnou hrúbkou, na spodku sa začínajúce štandardným priemerom 48 mm, smerom hore sa kónicky zužujúce. Tento priebeh postupného zúženia smerom k vrchu je však často rozdielny, spravidla sťažne s vyšším obsahom uhlíka sa zužujú výraznejšie a sú po väčšinu svojej dĺžky užšie než sťažne s menším obsahom uhlíkových vlákien (dobre viditeľné napr. pri sťažňoch Neil Pryde x35/x65/x100, ale aj pri iných výrobcoch).

Trochu osobité sú sťažne Nort Sails, kde tzv. drop shape je tvar sťažňa, ktorý zachováva dolu priemer 48 mm pre štandardný nadstavec, ale hneď potom výrazne mení priemer na užší. Tento tvar sa podľa mojich skúseností neukázal ako mimoriadne užitočný pre jazdné vlastnosti, skôr sa medzi surfistami všeobecne považuje za marketingový ťah (čo neznamená, že by tieto sťažne boli menej dobré, sú len žiaľ trochu ťažšie, aj keď špeciálne superdrahé AERO modely sú jedny z najľahších).

RDM majú výrazne menší priemer, vyžadujú aj tenký nadstavec (32 mm). Ich výhodou je hrubšia stena, z čoho rezultuje spravidla výrazne lepšia odolnosť proti zlomeniu. K povesti nezlomiteľnosti RDM sťažňov však veľmi významne prispelo aj to, že sa dlhé roky používali s gumenou redukciou (adaptérom) na rahno, ktorá slúžila ako tlmič. Dnes sú mnohé rahná už prispôsobené na RDM, aj tak výrobcovia odporúčajú redukciu použiť práve pre tlmiaci účinku pri dopadoch po skokoch.

Ďalšími výhodami menšieho priemeru je, že pri manévroch, keď sa chytá oplachtenie za sťažeň, tak menší priemer je lepšie uchopiteľný, tiež pri nastrojovaní plachty sa tenší sťažeň ľahšie vsúva do plachty. Plachty spravidla aj lepšie rotujú, lebo komín je menej vyplnený sťažňom a trenie v komíne je menšie, teda celkovo sa zlepšujú manévrovacie schopnosti plachty. Aj preto sa RDM používajú prevažne do wave a freestyle plachiet.

Len zriedkavo, ale niektorí výrobcovia predsa RDM používajú do slalomových a väčších freeride plachiet. Výrobcovia Ezzy a The Loft už niekoľko rokov dokazujú, že aj veľké slalomové plachty môžu perfektne fungovať s RDM.

Tvrdosť

Dnes sa na sťažňoch štandardne udáva tvrdosť meraná podľa metódy IMCS (= INDEXED MAST CHECK SYSTEM). Pri tejto metóde je sťažeň na svojich koncoch, 5 cm od konca, voľne podložený. V strede svojej dĺžky je zaťažený 30 kg závažím. Na takto prehnutom sťažni sa merajú priehyby v strede (p_1/2), v ¼ dĺžky, teda v spodnej časti (p_1/4), a v ¾ dĺžky, teda v hornej časti (p_3/4).

Z nameraných údajov sa vypočítava takzvaná IMCS tvrdosť sťažňa. Z pomeru nameraného priehybu v ¼ dĺžky a v ¾ dĺžky ku priehybu v strede sťažňa sa potom určuje pomerná tvrdosť vrchu a spodku. Ich rozdiel potom určuje tzv. ohybovú charakteristiku sťažňa (podľa IMCS).

Podľa výsledku sa priraďuje sťažňom tzv. ohybová charakteristika sťažňov.

• hard top (tvrdý vrch, hodnoty 8-10)
• constant curve (konštantný priehyb, hodnoty 11-13)
• constant flex (mäkší vrch, hodnoty 14-16)
• flex top (mäkký vrch, hodnoty 17-18)

Pri bežných sťažňoch je priehyb pri takomto zaťažení menej ako 20 cm v strede (na obrázku je ohyb prehnaný pre názornosť), rozdiely nameraných priehybov medzi jednotlivými sťažňami sú na úrovni málo milimetrov. Namerané výsledky a ich chyby sú dosť závislé od presnosti merania a podmienok merania (napr. presné podloženie sťažňa).

Tiež prehnutie sťažňa je pri mnohých plachtách výrazne vyššie než pri meraní po zaťažení 30 kg. Pri väčšine plachiet je prehnutie dobre napnutého sťažňa v strede nezriedka až okolo 40 cm, pri slalomových plachtách bežne aj 60 cm a viac.

Merania so zaťažením 50 kg (keď sa prehnutie meraného sťažňa viac blíži realite) ukazujú iné výsledky než pri meraní so štandardizovanou 30 kg záťažou (IMCS), najmä pomer prehnutia hornej a dolnej časti sa zvyčajne menil tak, že vrch sa ohýbal viac než spodok, teda namerané hodnoty ukázali, že pri väčšom zaťažení (50 kg namiesto 30 kg), ktoré je bližšie reálnemu stavu používania plachiet, sú výsledky iné a sťažne sa javili viac mäkké vo vrchnej časti, teda smerom k tzv. flex top charakteristike.

Výrobcovia a dizajnéri plachiet merajú však sťažne aj pri namáhaní na tlak, tak ako sa dnes reálne ohýbajú v plachtách. Meranie sa realizuje tak, že sťažeň je v laboratóriu stlačený takým spôsobom, že vrch a spodok sú priťahované k sebe, teda skoro identicky, ako je to pri reálnom napnutí sťažňa v plachte.

Takto namerané výsledky ukazujú znova iné hodnoty ako pri namáhaní na ohyb, spravidla sa ešte výraznejšie ohýba vrch sťažňa než spodok, aj absolútne, aj pomerne k celkovému priehybu v strede, takže takto namerané krivky vykazujú ešte výraznejšiu tendenciu k „flex top“ ohybovej charakteristike, lebo pomerné prehnutie spodnej časti sa obvykle nemení, zatiaľ čo pomerné prehnutie hornej časti sa mení až o 10 %, čo je obrovský rozdiel. Tieto merania výrobcovia spravidla nezverejňujú, pokiaľ je mi známe, nemajú ani zjednotené podmienky merania, napr. silu stlačenia alebo spôsob zafixovania koncov.

Krivka ohybu pri zaťažení

Tu sa začína alchýmia. resp. tápanie, nakoľko tieto informácie o svojich sťažňoch mnohí výrobcovia nezverejňujú. V dostupných materiáloch je často uvedené len niečo o jedinečnosti krivky vlastných sťažňov a o bezvýhradnej vhodnosti všetkých vlastných modelov bez ohľadu na obsah uhlíka, ku všetkým vlastným plachtám.

A mnohí výrobcovia rôznymi formami tvrdia odvážne aj to, že ich sťažne zvyšujú výkon plachiet iných výrobcov, ale naopak nie, že do ich plachiet sa smie použiť len ich vlastný sťažeň.

Pozrime sa na chvíľu na to, ako je sťažeň v plachte namáhaný a ako sa správa. Pri natiahnutí plachty na sťažeň je jeho vrch (top) „opretý“ o vrch komína plachty a k nemu pritláčaný tým, ako napíname komín plachty cez kladku predlžováka. Teda sťažeň je v natiahnutej a zatiaľ vetrom nezaťaženej plachte namáhaný na tlak. Nie na ohyb. Na základe takéhoto stlačenia sťažňa sa sťažeň ohýba.

Čím silnejšie ho stláčame (napínaním plachty na sťažeň vlastne stláčame jeho konce k sebe), tým viac sa ohýba. V tomto ohybe sťažeň zostáva počas celého času, kým je plachta napnutá. A to, ako sa ohýba, je významné pre správne vytvarovanie profilu plachty. Lebo plachty sú šité tak, aby tvorili želaný profil s využitím pnutia ohnutého sťažňa. 

Dizajnér plachty počítal s istým ohnutím sťažňa podľa zadefinovanej krivky ohybu. Pokiaľ je v plachte iný sťažeň, ohýbajúci sa inak (napr. sťažeň s tvrdým vrchom a mäkšou spodnou časťou namiesto mäkšieho vrchu a tvrdšej spodnej časti, pričom oba môžu mať udanú IMCS tvrdosť rovnakú), tak práca dizajnéra je deformovaná, keďže rozdiely sa merajú v jednotkách milimetrov a tvoria potom iný profil plachty než želaný a dizajnérom ušitý.

 K trvalému namáhaniu na tlak, danému popísaným napnutím plachty na sťažeň (predný lem), sa po napnutí na rahno pridáva aj namáhanie v ohybe, keď napínaním zadného lemu v rahne sa cez materiál plachty ešte ohýba aj sťažeň smerom k zadnej koncovke rahna. Pri slalomových a race plachtách ešte do hry vstupuje, samozrejme, tlak plachty cez cambery, ktoré sa opierajú o sťažeň a tlačia naň.

No a potom, samozrejme, na vode do plachty tlačí vietor, ktorý nielen vytvára profil plachty, ale aj ohýba sťažeň v smere namáhania, teda znovu namáhanie v ohybe, ale tentoraz smer sily približne kolmo na plachtu. Pri ideálnych podmienkach (konštantný vietor, rýchlosť, kurz, nastavenie plachty, jazdca a materiálu…) by aj toto namáhanie mohlo byť statické, v praxi je však vždy dynamické. A preto sa počas jazdy aj dynamicky mení profil plachty, ktorý je vytváraný samotným materiálom plachty, spirami a veľmi významne, samozrejme, sťažňom a rahnom. Úloha sťažňa je tu nezastupiteľná a významne ovplyvňuje správanie oplachtenia, resp. jeho reakciu na zaťaženie vetrom.

Pri rôznych priebehoch tvrdosti sťažňa (rôznych krivkách jeho ohybu pri zaťažení) sa aj celé oplachtenie správa rôzne, napr. pri mäkšom vrchu sťažňa má plachta tendenciu skôr a výraznejšie vypúšťať v hornej časti (tzv. twist).

Ako z tejto množiny informácií von, teda ako si vybrať vhodný sťažeň?

Jednoduché riešenie je použitie originálneho sťažňa od výrobcu plachty, v obchode si plachtu a sťažeň vyskúšať, pokiaľ je plachta pekne natiahnutá, je veľká šanca, že aj na vode to zafunguje, ako má.

Pozor na to, čo znamená „pekne natiahnutá“. Toto je slovami dosť náročné popísať. Určite nejde o plachtu napnutú v statickom stave bez faldov. V niektorých zónach sú dokonca želané. To preto, aby až v dynamickom stave (= pri zaťažení plachty vetrom) bola plachta pekne aerodynamicky vypnutá. Istá simulácia je možná tak, že plachta je napnutá aj s rahnom a položená na rovnom podklade.

Pri zaťažení spodku sťažňa a aj jeho vrchu prišliapnutím k podložke dochádza k spomínanému zaťaženiu na tlak (natiahnutím plachty na sťažeň) a aj na ohyb (napnutím do rahna v jednom smere a zaťažením sťažňa kolmo na rahno v ďalšom smere). Takto zaťažené oplachtenie dáva istý obraz o tom, ako funguje v reálnych podmienkach.

V praxi je časté, že aj sponzorovaní top jazdci jazdia v plachtách sťažne iných značiek, ktoré im osobne viac vyhovujú. Akurát sa tým nikde nechvália.

Spravidla nikto z nás nejazdí na rôznych plachtách, väčšinou sme zvyknutí na konkrétnu značku, kde viac-menej vieme, čo môžeme očakávať. Odporúčam odladiť si do „svojich“ plachiet aj „svoje“ sťažne, kde potom aj pri výmene modelu za novší kompatibilita zostáva  často zachovaná.

Aké sú najčastejšie negatívne prejavy plachty, ak sa použije sťažeň s inou než indikovanou ohybovou krivkou?

Tu najčastejšie príklady:

Sťažeň je príliš mäkký v hornej časti = plachta má voľnejší zadný lem v hornej a často aj v strednej časti, celkovo príliš uvoľnený vrch a viac profilu dole. Pri trimovaní vzniká pocit, že vrch je už pretrimovaný aj pri použití relatívne menšej sily napnutia predného lemu, ale spodok je stále nedostatočne vypnutý, potom sa to „pýta“ dokompenzovať v rahne, čo však zďaleka nie je ono, má to okrem iného negatívny vplyv aj na rotáciu plachty a ďalšie. Takáto kombinácia menej ťahá, ale skôr twistuje (kontrola pri poryvoch).

Sťažeň je príliš tvrdý v hornej časti = je potrebná relatívne veľká sila na natiahnutie predného lemu tak, aby plachta hore twistovala. Pokiaľ ju natiahnete takto, tak v dolnej časti už je zvyčajne príliš plochá a pri jazde necítiť ťažisko ťahu alebo je príliš posunuté hore, plachta je celkovo nervózna a ťahá „hore“, čo môže zlepšiť nástup do sklzu, ale za cenu príliš skorej straty kontroly.

Sťažeň má správnu ohybovú krivku, ale je celkovo príliš mäkký = plachta je celkovo plochšia, pre ťažších jazdcov príliš mäkká (poryvy, pumpovanie). Pre ľahších jazdcov podľa skúseností skôr príjemné, odporúčame napr. pre ženy a juniorov.

Sťažeň má správnu ohybovú krivku, ale je celkovo príliš tvrdý = oplachtenie je responzívnejšie, tvrdšie. Pre ženy a juniorov obvykle až príliš. Pre ťažších jazdcov najmä vo výrazne preplachtenom režime stabilnejšie. Takáto kombinácia vytvára trochu hlbší profil, teda viac ťahu, opäť výhoda pre jazdcov ťažších viac ako 90 kg.

Hmotnosť

Ľahko merateľný a úplne kritický parameter! Všeobecne platí, že čím vyšší podiel uhlíkových vlákien a čím kvalitnejší typ vlákien bol použitý, tým ľahší sťažeň. A drahší. Áno, niekedy až príliš drahý. Ale určite je násobne lepšou voľbou (vhodne pasujúci!) no-name kvalitný, napr. 100 % sťažeň, než značkový sťažeň nižšej kvalitatívnej triedy.

Nižšia hmotnosť sa prejavuje prakticky pri všetkých prvkoch jazdy. Z hodín fyziky základnej školy poznáme silu na páke. Sťažne majú 4-5 m, tu je aj malý rozdiel hmotnosti megaciteľný od začiatočníckeho vyťahovania plachty z vody cez vodný štart, prehadzovanie v halze… až po moderné freestyle prvky. Nekonečnekrát vyskúšané a overené. Rozdiel medzi sťažňom napr. 1,5 kg a 2,0 či 2,5 kg je pocitovo enormný.

Ľahší sťažeň sa, ako je uvedené vyššie, spája s vyšším podielom kvalitných karbónových vlákien. Toto sťažňu dodáva okrem nižšej hmotnosti aj ďalšie pozitívne vlastnosti.

Cena

Tá je obvykle nie nízka. Závisí nielen od kvality produktu samotného, ale aj od cenovej politiky samotnej značky. Nie vždy je možné za viac peňazí kúpiť viac muziky.

Na našom trhu za zmienku stojí jedinečná ponuka Corner shopu a ich vlastných sťažňov, ktoré im podľa ich požiadaviek vyrába top výrobca v Slovinsku. Sťažne dosahujú absolútne prémiovú kvalitu, pritom za výrazne nižšiu cenu. V ponuke majú rôzne ohybové krivky, takže vedia pokryť rozličné plachty a požiadavky.

Životnosť

Dobré sťažne môžu vydržať naozaj dlho, nezriedka aj 10 rokov. S rokmi len do veľmi malej miery strácajú svoje vlastnosti, pre bežného surfistu je to skoro nezaznamenateľné. Dôležité je dobré zaobchádzanie. Pre sťažeň môže byť kritické, pokiaľ padne na tvrdú ostrú hranu, ktorá ho môže poškodiť, často aj nie viditeľne.

Väčšina plachiet má dnes integrovaný chránič v dolnej časti. Odporúčam ešte dodatočný chránič na sťažeň tesne pod rahno, do tej časti, kde pri pádoch dochádza k nárazu na prednú časť dosky. Jednak to pri pádoch známych ako katapult účinne chráni dosku a, samozrejme, aj sťažeň.

Príliš veľa informácií?

Ak ste dočítali až sem, patrí vám moja úcta. Pravdepodobne vás windsurfing chytil podobne ako nás z Board Academy. A už ste spoznali, že na kvalitne zladenom equipmente sa aj lepšie jazdí. Ako spomínam v texte, nemusí to byť ten najdrahší.

Ak sa v ponuke chcete lepšie zorientovať a využiť naše skúsenosti, radi sme vám k dispozícii dobrou radou. A podľa možností aj šancou vyskúšať si dobre odladený materiál priamo na vode, napr. na niektorej z našich akcií. Samozrejme, ani my nevieme všetko, množstvo kombinácií plachiet a sťažňov sme však mali možnosť vyskúšať a výdatne pojazdiť.

www.boardacademy.sk